Spisz i Podhale

Stretneme sa s ním v rozhovoroch medzi goralmi, ale taktiež v poézii, hlavne z obdobia „Mladého Poľska“, zvlášť v básňach Kazimierza Przerwy-Tetmajera. Pre podhaľské nárečie je typické tzv. mazurenie – teda zastupovanie hlások -š, č, ž- hláskami -s, c, z-. Okrem toho je známe tým, že neznelé spoluhlásky mení na znelé v slovných spojenia pred samohláskami, spoluhláskami -l, ł, m, n, r- pred -j- , preto počujeme: „skorož uvidziała“ namiesto „skoroš uvidziała“ alebo „choď ronceckom“ namiesto „choť ronceckom“. Prejavuje sa taktiež kompresia „o“ i „ó“. Často sa -o, u-  vyslovuje ako -ô-, napr. sa hovorí „ôvca“ a nie ovca. V poľštine sa vyskytujúce -ch- sa zamieňa na -k- (napr. „v tyk górach“ namiesto v "tych górach"). V goralskom nárečí sa prízvuk obyčajne dáva na prvú slabiku. V spojení s predložkou však prízvuk prechádza na predložku.

V podhaľskom nárečí sa dodnes môžeme stretnúť s tradičným systémom zdvorilostných fráz, ktoré vychádzajú z kresťanských a starodávnych tradícií. Nižšie uvádzame niekoľko príkladov:
- Osoba prichádzajúca do cudzieho domu sa pozdraví: „Niek beďiy pokvolony (Jezus Krystus)“, na ktoré sa odpovedá „Na vieky viekuv“,;
- Odchádzajúci sa lúči slovami „Ostoňciy z Bogiem“, na ktoré sa odpovedá „Boze prowoď / Boze Tiy prowoď / Boze Wos prowoď;
- Osobu, ktorá vykonáva nejakú prácu, hlavne na poli, pozdravíme slovami „Scyňšč Boze“, na ktoré sa odpovedá „Dej Boze“, „Dej Paniy Boze!, a pod.

Žiaľ, čoraz menej sa používajú slovné spojenia v druhej osobe množného čísla v situáciách oslovovania starších osôb napr. „Kaz to iďieciy?“, „Cyšcie słysoł?“ alebo „Cyšcie słyseli?“ a do popredia sa dostáva poľská forma: Či Pan/Pani słysoł?